Nadácia Word
Zdieľajte túto stránku



THE

WORD

JÚL 1909


Copyright 1909 by HW PERCIVAL

OTÁZKY S PRIATEĽMI

Majú mysle zvierat a myslia si?

Niektoré zvieratá vykazujú pozoruhodnú schopnosť porozumieť tomu, čo sa im hovorí, a budú robiť to, čo im bude povedané, ako keby rozumeli. Zvieratá nemajú myseľ, pretože ľudská bytosť rozumie tomuto slovu, ani si nemyslia, aj keď sa zdá, že veľa rozumejú tomu, čo sa im hovorí, a urobia veľa z vecí, ktoré im majú byť povedané. Myseľ je individualizujúcim princípom v človeku, ktorý ho spôsobuje a umožňuje mu myslieť na seba ako na ja-ja-ja. Zvieratá tento princíp nemajú a nič z jeho konania alebo správania nenaznačuje, že ho majú. Nemajú myseľ, nemôžu myslieť, pretože myslenie je možné iba prítomnosťou mysle s túžbou. Zvieratá majú túžbu ako svoj dominantný a fungujúci princíp, ale nemajú myseľ, ako ľudské telá zvierat.

V inom zmysle ako u človeka má zviera myseľ. Zmyslom, v ktorom možno zvieraťu povedať, že je myseľ, je to, že koná z podnetu univerzálnej mysle, bez akéhokoľvek takéhoto individualizačného princípu. Každé zviera, ktoré nie je bezprostredne pod vplyvom človeka, koná podľa svojej povahy. Zviera nemôže konať inak ako jeho povaha, ktorá je povahou zvieraťa. Človek môže konať prísne podľa svojej zvieracej povahy alebo podľa bežných ľudských inštinktov a spoločenských alebo obchodných zvyklostí, alebo môže zviera a obyčajného človeka prekračovať a konať svätým a Bohom podobným spôsobom. Tento výber konania, ktorý má človek, je možný, pretože má myseľ alebo myseľ. Keby zviera malo alebo bolo mysľou, bolo by možné, aby sa pri jeho činnosti objavila nejaká takáto voľba. Zviera však nikdy nekoná inak, než je druh, ku ktorému patrí, a ktoré specie určuje jeho povahu a činnosť. To všetko sa vzťahuje na zviera v jeho prirodzenom a pôvodnom stave alebo stave a keď nie je v rozpore s ním, ani nie je pod priamym vplyvom človeka. Keď človek privedie zviera pod svoj vplyv, zmení ho tak, že naň uplatňuje svoj vplyv. Človek je schopný uplatniť svoj duševný vplyv na zviera podobným spôsobom, akým uplatňuje vplyv svojej mysle na zviera ako také. Túžba je princíp zvieraťa, myseľ je charakteristickým princípom človeka. Túžba je prostriedkom mysle. Túžba je záležitosťou, s ktorou myseľ pracuje. Dôvodom, prečo môžu byť zvieratá trénované, aby poslúchali príkazy človeka, je ten, že princíp túžby bude reagovať na konanie mysle a bude sa riadiť jeho príkazmi, keď myseľ bude pokračovať vo svojom úsilí ovládnuť zviera. Zviera preto nerobí myslenie pri vykonávaní príkazov človeka. Zviera automaticky poslúchne myšlienku mysle, ktorá ho riadi. Na ilustráciu toho možno povedať, že o žiadnom zvierati nebolo známe, že mu rozumie a dodržiava poriadok, ktorý sa líši od iných objednávok predtým, ako mu bolo dané. Každá vec, ktorú robí, je v naturáliách podobná tomu, čo sa naučilo človekom robiť. Charakter mysle je plánovať, porovnávať, vznikať. Žiadne zviera nemá schopnosť ani kapacitu plánovať veci, porovnávať ich argumentmi, ani vytvárať spôsob konania pre seba alebo pre iné zviera. Zvieratá vykonávajú triky alebo poslúchajú rozkazy, pretože ich učia a trénujú, aby ich vykonávali a poslúchali, a to je spôsobené mysľou človeka hodenou na túžbu zvieraťa, ktorá odráža jeho myšlienku v akcii.

 

Prinesie sa zlý vplyv na ľudské bytosti prítomnosťou domácich zvierat?

Závisí to od človeka viac ako od zvieraťa. Každý môže pomôcť druhému, ale o tom, koľko môže byť poskytnutá pomoc alebo spôsobená ujma, musí rozhodnúť človek. Zvieratku pomáha asociácia s človekom, ak človek učí zviera láskavo. Zviera vo svojom divokom a pôvodnom stave nevyžaduje žiadnu ľudskú pomoc, ale keď človek šľachtením a domestikáciou privádza zviera pod vplyv svojej mysle, zviera už nie je schopné alebo má možnosť loviť pre seba a pre svoje vlastné jedlo. , Potom sa človek stáva zodpovedným za zviera; a prevzatím takejto zodpovednosti je povinnosťou človeka starať sa o zviera a chrániť ho. Človek to neurobí preto, že si želá vyvýšenie a vzdelanie zvieraťa, ale preto, že si želá dať zviera na vlastné použitie. Týmto spôsobom sme domestikovali také zvieratá, ako sú kone, kravy, ovce, kozy, psy a hydiny. Subjekty, ktoré oživujú telá zvierat, sa na určité účely vzdelávajú pomocou živočíšnych tiel, ktoré oživujú ľudské telo v nejakej budúcej evolúcii alebo vo svete. Týmto spôsobom dochádza k výmene medzi zvieraťom a človekom. Zviera je človek vzdelávaný pre služby, ktoré poskytuje človeku. Princíp túžby zvieraťa koná podľa mysle človeka, a takýmto nepretržitým konaním a reakciou je princíp túžby zvieraťa pripravený ľudskou zásadou mysle človeka, takže v nejakom vzdialenejšom období je princíp túžby zvieraťa možno uviesť do stavu, ktorý mu umožňuje okamžite a bezprostredne sa spojiť s mysľou. Človek bude svoju povinnosť plniť lepšie, ak svoju povinnosť plní inteligentne a veselo namiesto sily okolností a neochotne. Človek pomôže zvieratám, ak ich bude považovať za presne načrtnuté a bude s nimi zaobchádzať láskavo as úctou a prejaví im určité náklonnosti; potom reagovali na jeho želania spôsobom, ktorý ho ohromil. Pri prejavovaní náklonnosti by sa však malo postupovať opatrne. Takáto náklonnosť by nemala byť náklonnosťou k bláznivým a rozmarným mazľavám, ale náklonnosť, ktorú človek cíti voči duši všetkých živých tvorov. Keby to človek urobil, vyvíjal by zvieratá a reagovali by naňho spôsobom, ktorý by súčasného človeka prinútil pozitívne myslieť, že zvieratá majú inteligenciu v zmysle toho, že majú uvažujúcu fakultu. Ale aj vtedy, ak by sa zdalo, že zviera konalo oveľa inteligentnejšie ako to, čo v súčasnosti robí, stále by nemalo moc myslenia ani fakulty uvažovania.

Spojenie medzi človekom a zvieraťom je zlé a zhubné, ak zvieratá vyvezú zo svojej sféry hlúpe ľudské bytosti a urobia sa tak, aby vyplnili miesto, ktoré nie je ani zviera, ani človek ani božské. Robia to muži alebo ženy, ktorí sa pokúšajú vyrobiť idol z nejakého zvieraťa. Zvyčajne sa na tento účel vyberie pes alebo mačka. Zvieratá sú predmetom uctievania alebo bohoslužby. Chudobný človek vylieva z pretekajúceho srdca množstvo hlúpych slov na predmet svojej uctievania. Idolizácia domácich miláčikov bola vykonaná do takých extrémov, že domáce zviera bolo prispôsobené najnovším alebo špeciálnym spôsobom a bolo vyrobené tak, aby nosilo náhrdelníky s klenotom alebo iné ozdoby a aby špeciálne čistiace pomôcky slúžili na čistenie parfumov a kŕmenie. V jednom prípade chodili so psom na prechádzku alebo jazdili v špeciálnom kočíku, aby mohol mať čerstvý vzduch bez toho, aby bol unavený. Domáceho maznáčika sa tak živil život a keď prišla smrť, umiestnil sa do komplikovanej rakvy; nad ním sa konali obrady a za ním uctievateľ a jeho priatelia nasledovali cintorín špeciálne pripravený na tento cintorín, kde bol položený na odpočinok v príjemnom prostredí a na pamätník bol umiestnený pomník pri tejto smutnej udalosti. Zviera sa za to nesmie obviňovať; všetka vina má byť pripútaná k človeku. Týmto konaním je však zviera zranené, pretože je vyňaté zo svojej prirodzenej sféry a vložené do sféry, do ktorej nepatrí. Potom nie je vhodné znovu vstúpiť do sféry, z ktorej bola získaná, a nemôže konať prirodzene, užitočne a správne v polohe, ktorú mu dáva nezvyčajná ľudská bytosť. Takéto konanie je zneužitím príležitosti na postavenie človekom, ktorý sa vzdá všetkého práva a takýmto zneužitím sa postaví na podobné postavenie v budúcom živote. Premárnenú príležitosť na umiestnenie, mrhanie peniazmi, znehodnocovanie iných ľudských bytostí tým, že ich donútia byť služobníkmi domáceho maznáčika a nevhodným umiestnením zvieraťa na miesto, ktoré mu bolo dané, bude musieť zaplatiť za utrpenie, sklamanie a zhoršenie v budúcich životoch. Existuje len málo prísnych trestov pre človeka, ktorý zo zvieraťa vyrába modlu a uctieva ho. Takýto čin je pokusom urobiť z potenciálneho boha sluhu šelmy a tento pokus musí dostať jeho spravodlivé púšte.

Za určitých podmienok je vplyv zvierat na určité ľudské bytosti veľmi škodlivý. Napríklad, keď je človek slabý alebo spí, nesmie sa mačke alebo starému psovi dovoliť dotýkať sa tela, pretože keď telo nemá prítomnosť svojej mysle alebo myseľ nie je pri ľudskom tele vedomá, zvierací magnetizmus ľudského tela stiahne pes alebo mačka alebo iné zviera, ktoré sa ho dotkne. Zviera sa inštinktívne krčí, alebo sa dotýka ľudského tela, pretože z neho dostáva určitú cnosť. Dôkazom toho je, že pes, najmä starý pes, bude vždy trieť o ľudské telo. Robí to pre dvojaký účel; aby bol poškriabaný, ale najmä preto, že z ľudského tela dostáva určitý magnetický vplyv, ktorý mu prislúcha. Možno si často všimli, že mačka vyberie niekoho, kto spí a spokojne sa skrúti na jeho hrudník a uspokojí sa, pretože pohlcuje magnetizmus spiaceho človeka. Ak bude pokračovať v noci po noci, bude osoba slabšia a slabšia, až kým nenastane rovnomerná smrť. Pretože zvieratá môžu absorbovať magnetizmus od človeka, nemalo by to viesť k tomu, že by sa zviera vyhýbalo alebo mu bolo zlé, ale aby ho nútil používať svoj úsudok pri zaobchádzaní so zvieratami, ukázať im všetku láskavosť a náklonnosť, ktorú by mal človek cítiť po celý život bytosti; ale mal by ich tiež trénovať vykonávaním disciplíny, ktorá ich vychováva k užitočným a slušným bytostiam, namiesto toho, aby im umožňoval robiť to, čo im vyhovuje, pretože je buď príliš lenivý alebo nedbalý na to, aby ich trénoval, alebo pretože ukazuje hlúpe a extravagantné zhovievavosť ich impulzov.

Priateľ [HW Percival]