Nadácia Word
Zdieľajte túto stránku



THE

WORD

Vol 16 OCTOBER 1912 Nie 1

Copyright 1912 by HW PERCIVAL

ŽIVÉ VŽDY

(Pokračovanie)

Aby telo mohlo pokračovať v živote na veky, je potrebné vzdať sa určitých vecí, vyhnúť sa určitým praktikám, určitým tendenciám, emóciám, sentimentom a predstavám, pretože sa považujú za nehodné, márne alebo nemúdre. Nepotrebné zadržiavacie zariadenia by nemali byť kladené na telo ani zbytočne kontrolované jeho činnosti. Nemalo by sa túžiť po špeciálnych potravinách. Jedlo nie je koniec; je to iba prostriedok dosiahnutia. Kŕmenie a čas kŕmenia by nemali byť vecou dychtivého záujmu, ale povinnosti.

Všetky lieky a narkotiká sa musia vzdať. Drogy a narkotiká nadmerne stimulujú alebo oslabujú orgány a nervy a spôsobujú degeneráciu tela.

V žiadnej forme sa nesmú brať žiadne vína, likéry ani alkoholické omamné látky alebo stimulanty akéhokoľvek druhu. Alkohol zapaľuje a dezorganizuje organizmus, vzrušuje nervy, zveličuje alebo brzdí zmysly, má sklon nevyváženosť a rozrušuje myseľ zo svojho sídla v zmysloch a oslabuje, generuje semená, choroby alebo zabíja.

Všetky sexuálne obchodovanie sa musí zastaviť a všetky praktiky, ktoré sa týkajú sexuálnej povahy, musia byť prerušené. Generatívna tekutina musí zostať v tele.

Srdce nesmie byť upreté na nič na svete alebo na svete. Treba sa vzdať biznisu, spoločnosti a úradného života. Tých sa možno vzdať, až keď už nie sú povinnosťami. Iní preberajú povinnosti, keď vyrastie a je pripravený ich opustiť. Manželka, rodina a priatelia sa musia vzdať. Ale nesmie to tak byť, ak by im vzdanie sa spôsobilo smútok. Manželka, manžel, rodina a priatelia niekoho nepotrebujú o nič viac, ako ich, hoci potreby sú rôzneho druhu. Manželka alebo manžel, rodina a priatelia, o ktorých si človek myslí, že je oddaný, nie sú skutočnými objektmi, ktoré vyvolávajú jeho oddanosť. Málokedy sa venuje týmto jednotlivcom, ale skôr pocitom, emóciám alebo konkrétnym túžbam v ňom samom, ktoré v ňom prebúdza, stimuluje a rozvíja manželka, manžel, rodina alebo priatelia. Odpovedá na ne do tej miery, do akej odpoveď uspokojuje to, čo v ňom predstavujú. Jeho oddanosť a náklonnosť je zameraná na túžbu po manželke, manželovi, rodine, priateľoch v ňom samom a nie k žiadnej manželke, manželovi, rodine a priateľom vonku. Sú to len odrazy alebo prostriedky, ktorými sa snaží uspokojiť svoje túžby, ktoré odrážajú a podnecujú. Ak by orgány alebo funkcie tela, alebo konkrétne emócie alebo pocity týkajúce sa manžela, manželky, rodiny, priateľov v ňom zomreli, boli poškodené alebo opotrebované, potom nie je pravdepodobné, že by sa staral o tých vonkajších jednotlivcov – určite by nestarať sa rovnakým spôsobom, akým sa o nich staral predtým. Jeho pocity sa k nim zmenia. Môže za nich cítiť zodpovednosť alebo ľútosť ako voči núdznemu cudzincovi alebo sa k nim správať ľahostajne. Pokiaľ manželka, rodina alebo priatelia potrebujú niečiu starostlivosť, ochranu alebo radu, musí im byť poskytnutá. Keď je niekto pripravený opustiť manželku, rodinu alebo priateľov, nepotrebujú ho; nebudú mu chýbať; môže ísť.

Emócie sa nesmú dať slobodne vládnuť. Musia byť obmedzení. Nesmie sa dovoliť, aby prúdili do sveta také pocity alebo emócie, ako je želanie pomáhať chudobným alebo reformovať svet. On sám je tým chudobným. On sám je svet. On je ten na svete, ktorý najviac potrebuje a zaslúži si pomoc. Je to svet, ktorý sa musí reformovať. Je menej ťažké reformovať svet ako reformovať seba samého. Keď sa vykúpil a zreformoval, môže dať svetu viac výhod, než keby mal stráviť nespočetné množstvo životov medzi chudobnými. Toto je jeho práca a on sa ju ďalej učí a robí.

Nemôže sa vzdať vecí, ktoré je potrebné vzdať sa, ani robiť veci, ktoré musí urobiť, pokiaľ tomu tak nie je pred meditáciou. V snahe žiť naveky bez meditácie nemá zmysel. Súbežne s celým procesom a nevyhnutným pre jeho vývoj je systém meditácie. Bez meditácie je pokrok nemožný. Pri meditácii sa rozhodne, čo treba vzdať. Tam je miesto, kde skutočné vzdanie sa koná. Neskôr, keď nastane správny čas, veci, ktoré sa vzdajú meditácie, sa podľa okolností zvonka prirodzene stýkajú. Vykonané činnosti, vykonané veci, ktoré sú potrebné pre život navždy, sa najprv preskúmajú a vykonajú v meditácii. Príčinou dosiahnutia života navždy je meditácia.

Nech je to pochopené: Uvedená meditácia nesúvisí ani sa netýka žiadnych moderných učiteľov, ani praktík, ako je opakovanie slova alebo súboru slov, hľadenie na objekt, vdýchnutie, zadržanie a výdech Dych, ani to nie je snaha sústrediť myseľ na nejakú časť tela alebo na niečo na vzdialenom mieste, dostať sa do kataleptického stavu alebo tranzu. Tu uvedená meditácia sa nemôže vykonávať žiadnou fyzickou praxou ani vývojom alebo praxou psychických zmyslov. Tým sa zabráni alebo narúša meditácia tu uvedená. Nech je tiež zrejmé, že za informácie týkajúce sa meditácie by sa nemali platiť ani sa nemôžu prijímať žiadne peniaze. Ten, kto by zaplatil za to, že sa naučí meditovať, nie je pripravený začať. Ten, kto by dostal peniaze priamo alebo nepriamo pod akoukoľvek zámienkou, neprišiel do skutočnej meditácie, inak by nemal nič spoločné s peniazmi spojenými s meditáciou.

Meditácia je stav vedomia, v ktorom sa človek učí spoznať a vie, ako aj o čomkoľvek vo svete, že môže mať nezničiteľné bytie a slobodu.

Viera vo svet je taká, že vedomosti týkajúce sa akéhokoľvek objektu možno získať iba pozorovaním, fyzikálnou analýzou a experimentmi s touto vecou. Toto je iba čiastočne. Žiadne experimenty ani skúsenosti s vecou iba z jej fyzickej stránky nemôžu nikdy viesť k poznaniu tejto veci. Všetky práce všetkých vedcov v mnohých vedách neviedli k úplným poznatkom o žiadnom predmete ich štúdia, o tom, čo je predmetom, o jeho pôvode a zdroji. Objekt mohol byť analyzovaný a jeho zloženie a transformácie zaznamenané, ale príčiny jeho základných prvkov nie sú známe, väzby, ktoré spájajú prvky, nie sú známe, prvky v ich konečných členoch nie sú známe, a ak je predmet organický, život nie je známy. Vzhľad objektu je viditeľný iba na jeho fyzickej strane.

Nie je nič známe, ak sa k nemu pristupuje z jeho fyzickej stránky. Pri meditácii sa meditujúci dozvie o objekte a pozná objekt v jeho subjektívnom alebo abstraktnom stave a bez akéhokoľvek kontaktu s objektom. Keď v meditácii vie, čo je to za objekt, môže fyzický objekt preskúmať a podrobiť ho analýze. Takéto vyšetrenie alebo analýza nielen preukáže jeho vedomosti, ale môže podrobne poznať objekt aj z jeho fyzickej stránky, pretože to nemôže vedieť žiadny vedec. Bude poznať prvky v ich predfyzikálnych stavoch, ako a prečo sú spojené a príbuzné a ako sú tieto prvky kondenzované, vyzrážané a kryštalizované do formy. Ak sa predmet študuje z jeho fyzickej alebo objektívnej stránky, musia sa použiť zmysly a zmysly sa stanú sudcami. Zmysly sú však vo svojej činnosti obmedzené na zmyselný svet. Nemajú žiadnu časť alebo činnosť v mentálnom svete. Myseľ môže v mentálnom svete konať iba vedome. Fyzické objekty alebo psychické objekty sú predtým zastúpené v mentálnom svete. Existujú zákony, ktoré upravujú fungovanie všetkých dotknutých vecí vo vzhľade akéhokoľvek fyzického alebo psychického objektu.

Všetky procesy a výsledky fyzického, psychického a duševného sveta je možné vnímať v meditácii, pretože sa meditujúci učí využívať svoje mentálne schopnosti v spojení so svojimi zmyslami alebo nezávisle od nich. Meditujúci nemôže okamžite odlíšiť svoje mentálne schopnosti od svojich zmyslov, ani spôsob, akým sú fakulty spojené a pôsobiť prostredníctvom svojich zmyslov, ani nemôže analyzovať predmet v jeho konečných častiach a syntetizovať ich časti, ani nemôže vedieť tieto v meditácii naraz ako celok. Túto schopnosť a vedomosti získava jeho oddanosťou.

Ako skoro sa bude môcť dozvedieť všetko, čo je potrebné vedieť o predmete alebo predmete v meditácii, bude závisieť od vývoja a kontroly, ktorú má na mysli, keď začne, od kontroly, ktorú má nad svojimi túžbami, od jeho oddanosti dielo a čistotu jeho motívu v jeho vôli žiť naveky. Niektoré mysle sú lepšie prispôsobené na meditáciu o abstraktných predmetoch ako o konkrétnych veciach, ale obvykle tomu tak nie je. Väčšina myslí sa lepšie prispôsobí, aby sa učila tým, že začne s objektívnym svetom a napreduje v meditácii k objektom alebo subjektom psychických a duševných svetov.

Tu je potrebné načrtnúť meditáciu, ktorá musí predchádzať a sprevádzať psychofyziologické zmeny v práci života navždy: z fyzického stavu, ktorým je myseľ viazaná, obmedzená a podmienená, cez psychický emocionálny svet, kde je je priťahovaný, oklamaný a nadšený, do duševného sveta, do sveta myslenia, kde sa môže voľne pohybovať, učiť sa a poznať sám seba a vnímať veci tak, ako sú. Predmety, na ktoré sa má meditovať, budú teda objekty fyzického sveta, psychického sveta, duševného sveta.

Existuje štvrtý rád alebo druh meditácie, ktorý sa týka mysle v jej konečnom stave ako mysle v duchovnom svete poznania. Nebude potrebné načrtnúť túto štvrtú meditáciu, pretože ju objaví a pozná meditujúci, keď postupuje v meditácii tretieho alebo mentálneho sveta.

Meditácia má štyri stupne, v každom svete. Štyri stupne meditácie vo fyzickom svete sú: brať a držať v mysli predmet alebo vec, na ktorú sa má meditovať; podrobenie predmetu alebo veci vyšetreniu všetkými zmyslami z ich subjektívnej stránky; rozjímanie nad touto vecou ako subjekt bez použitia zmyslov a iba prostredníctvom mysle; poznať vec takú, aká je, a poznať ju vo všetkých svetoch, do ktorých môže vstúpiť.

Štyri stupne meditácie v psychickom svete sú: výber a upevnenie v mysli akejkoľvek veci, ako je prvok, emócia, forma; vidieť, ako to súvisí a ovplyvňuje každý zo zmyslov a ako to zmysly vnímajú a ovplyvňujú; premýšľať nad zmyslami, ich účelom a vzťahom k mysli; poznať možnosti a limity zmyslov, pôsobenie a interakciu medzi prírodou a zmyslami.

Štyri stupne meditácie v mentálnom svete sú: počať myšlienku a udržať ju v úcte v mysli; vnímať spôsob, akým zmysly a príroda ovplyvňujú myšlienku alebo konanie mysle a sú s nimi spojené; uvažovať o myšlienke a mysli vo vzťahu k zmyslom a prírode a oddelene od nich, ako a prečo myseľ a myšlienka ovplyvňujú prírodu a zmysly a uvažovať o účele činnosti mysle voči sebe samému a voči všetkým ostatným bytostiam a veciam; vedieť, čo je myslenie, čo je myslenie, čo je myseľ.

(bude uzavreté)